S Alessandrom sme sa tento krát vybrali na Capri, malebný ostrov, ktorý sľuboval nezabudnuteľné zážitky. Vyrazili sme skoro ráno z Neapolského zálivu, a aj keď plavba trvala približne hodinu a pól, pre mňa, ktorá nemám rada lode, to bola výzva. Vlny sa občas zdvihli, ale srdce mi poskočilo od vzrušenia, keď sa ostrov začal rysovať na horizonte. Napriek mojim obavám som sa snažila užiť si každý moment a nechať sa unášať krásou okolo.
Po príchode na Capri sme si hneď prenajali skúter, s úmyslom obehnúť celý ostrov. Ale osud mal iné plány. Hneď po prenajatí nás prekvapil dážď, ktorý spadol z oblohy ako z neba. Keďže som sa nedala presvedčiť a neposlúchla Alessandra, nezobrala som si na seba nič proti dažďu. Môj outfit sa rýchlo premenil na niečo, čo by sa dalo nazvať „mokré a nepohodlné“.
S rýchlym tempom sme sa rozhodli vyhľadať nejakú útočisko. Našťastie sme narazili na malý obchod, kde predávali oblečenie. Po rýchlom prehľade regálov som našla komerčnú mikinu s nápisom „Capri“. Aj keď som si ju pôvodne nechcela kúpiť, nakoniec som si uvedomila, že aspoň budem mať niečo, čo mi pripomenie tento deň plný dobrodružstva – a samozrejme, zachráni ma pred premoknutím a prechladnutím.
S novou mikinou na sebe sme pokračovali v našich dobrodružstvách. Navzdory dažďu sme sa smiali a užívali si každý moment, ako sme sa prepletali úzkymi cestami, obklopenými bujnou vegetáciou a útesmi.
Naša prvá zastávka bola v Anacapri, malebnom mestečku na západnej strane ostrova. Toto miesto má bohatú históriu, ktorá siaha až do staroveku. V antike bolo Capri známe ako útočisko bohatých a mocných, a aj keď sa Anacapri rozvinulo ako malebné mestečko, ostrov zostal populárny medzi aristokraciou a intelektuálmi. V 19. storočí sa stal vyhľadávaným letoviskom a nielenže priťahoval umelcov a literátov, ale aj významné osobnosti, ako bol rímsky cisár Tiberius, ktorý tu strávil posledné roky svojho života.
Našou prvou zastávkou bolo už spomenuté Anacapri a návšteva Kosola di San Michele Arcangelo, ktorý je jedným z najvýznamnejších a najzaujímavejších kostolov na ostrove Capri. Tento barokový kostol, postavený v 18. storočí, je zasvätený svätému Michalovi, patrónovi Anacapri, a je známy svojou jedinečnou architektúrou a nádhernou podlahou.
Kostol bol založený v rokoch 1719 až 1730, keď miestni obyvatelia cítili potrebu vybudovať posvätné miesto, ktoré by reprezentovalo ich duchovnosť a kultúrnu identitu. Architektúra Chiesa di San Michele je kombináciou barokových a neoklasicistických prvkov, pričom jeho elegantné línie a zdobenie odrážajú estetické trendy tej doby.
Jedným z najúchvatnejších prvkov kostola je jeho podlaha, pokrytá majolikovými dlaždicami. Tieto dlaždice tvoria nádherný obraz, ktorý zobrazuje scénu Rádu a Pádu človeka, pričom sa znázorňuje Adam a Eva, ich hriech a následky. Motívy sú precízne spracované a sú symbolom duchovného odkazu, ktorý povzbudzuje veriacich zamyslieť sa nad vlastným životom.
Motív vyhnania z raja znázorňuje nielen samotný hriech, ale aj jeho následky. Anjel s plamenným mečom symbolizuje ochranu a zároveň varovanie pred následkami porušenia božských prikázaní. Tento príbeh nám pripomína, že každý má slobodnú vôľu a zodpovednosť za svoje činy. Podlaha v Chiesa di San Michele vyzýva návštevníkov zamyslieť sa nad svojimi vlastnými rozhodnutiami a duchovným rastom.
Dlaždice sú zložené z bohatých farieb a precízne spracovaných detailov, ktoré evokujú pocit posvätnosti. V miestnej tradícii sa hovorí, že ak sa niekto postaví na políčko s rajským motívom, mal by sa zamyslieť nad svojou duchovnou cestou. Tento akt sa stáva formou meditácie a introspekcie.
Kostol je zasvätený svätému Michalovi, ktorý je známy ako ochranca a bojovník proti zlým duchom. Podľa legendy svätý Michal porazil diabla a ochránil Anacapri pred jeho zlými silami. Miestni obyvatelia veria, že jeho ochranná moc pretrváva v kostole, a preto sa stáva dôležitým miestom pre modlitby a duchovné praktiky.
Dážď neustával, no rozhodli sme sa pokračovať v objavovaní ostrova. Prechádzali sme sa malebnými uličkami, kde sa miešali rôzne vône. S Alessandrom sme sa zastavili pri malých obchodoch, kde sme našli tradičné suveníry a ochutnali miestne dobroty. Ja som si dala iba obyčajný zeleninový šalát, ktorý bol pripravený na olivovom oleji a Alessandro si dal panzerotto, resp. malé, polkruhové pečivo, ktoré je zvyčajne plnené rôznymi náplňami a následne vyprážané alebo pečené. Alessandro si dal kombináciu syr a šunka.
Cestovanie na skútri, obklopení krásou ostrova, bolo osviežujúce a dodávalo nám pocit slobody. Aj keď sme nemohli obehnúť celý ostrov, každá zastávka nám ponúkala úžasné pohľady na tyrkysové more a krásne, rozbúrené morské útesy. Napriek dažďu sme sa smiali a tešili z každého okamihu, ktorý sme strávili na tomto magickom mieste.
Na záver dňa sme sa vrátili na trajekt, aj keď sme sa vrátili domov zmoknutí, naše srdcia boli naplnené radosťou a spomienkami na nezabudnuteľný deň na Capri. Tento ostrov, kedysi útočisko rímskych cisárov a umelcov, sa pretransformoval na turistický raj, no aj dnes má v sebe jedinečné kúzlo, ktoré vás pohltí a nechá túžiť po ďalšej návšteve.
