Život v slovensko–talianskej domácnosti je ako jazda na horskej dráhe – plná prekvapení, zábavy, ale aj občasných výziev. Keď do mixu prirátate, že Alessandro je narodený v znamení Panny a je génius v organizovaní a dokonalosti, a ja ako Baran, ktorý je impulzívny, netrpezlivý a chce všetko hneď, vznikne niečo naozaj zaujímavé. 🙂
Alessandro je extrémne trpezlivý – a to naozaj extrémne. Niekedy mám pocit, že jeho trpezlivosť je nekonečná. Na druhej strane, ja som tá, kto chce všetko vyriešiť okamžite, netrápi sa s detailmi a vždy mám pocit, že niečo treba spraviť práve teraz. 🙂
A takto to medzi nami funguje – on s pokojom prechádza každou situáciou, zatiaľ čo ja sa nechávam unášať emóciami a impulzívnymi rozhodnutiami. Kde on spomalí, ja pridám plyn. A aj keď to občas vedie k chaosu, v konečnom dôsledku sa vždy nájde spôsob, ako si navzájom dopĺňať naše silné a slabé stránky.
Ako to však zvládnuť, aby sme sa vyhli zbytočným konfliktom a našli spoločnú rovnováhu? Tu je 6 vtipných právd o živote s Talianom:
1. Víno a aperitivo? Vždy vonku, nikdy doma!
Alessandro je expert na to, že víno sa pije väčšinou vonku. Takmer nikdy ho nenapadne dať si pohár vína doma. Väčšinou keď máme chuť na pohárik vína vychutnáme si ho vonku s autentickou atmosférou. 🙂
2. Upratovanie? To je Alessandrov národný šport! (A znamenie Panny v praxi)
Alessandro, ako správna „Panna“, je majster organizácie. Potrebuje stabilitu, čistotu a poriadok vo všetkom. Kým ja spokojne nechám panvice, ktoré som práve použila a umyla, ešte na drese, Alessandro to proste nemôže vydržať. Stačí, že vidí panvicu alebo hrnček, ktorý ešte nestihol uschnúť, a už sa chystá ich presunúť na svoje miesto – hneď, okamžite. 🙂
Ako Panna v znamení dokonalosti, jeho svet musí byť v harmónii, kde každý pohár a taniere majú svoje miesto, a ak to nie je tak, to už je apokalypsa. Keď si teda myslím, že môžeme počkať, kým riady uschnú, Alessandro už dávno nabehol a má všetko na svojom mieste. A ja sa len pozerám a pred očami mi prebieha scéna z Harryho Pottera, kde sa riady umývali samé. Z pohodlia gauča alebo väčšinou ešte pri dojedaní večere, pozorujem, ako sa zázraky dejú pred mojimi očami.
3. Espresso? Samozrejme, iba talianske! Mamma mia!
Káva? To je u nás v domácnosti náboženstvo. Alessandro si každé ráno robí talianske espresso – a to hneď po tom, čo sa zobudí. A to doslovne! Kým ja ešte spím alebo sa pomaly preberám, už počujem, ako z kuchyne „vrčí“ kávovar a to prešlo len 20 sekúnd, čo sa zobudil.
Ešte si ani tvár neumyje, ale kávu už má v sebe. A zbytočne sa ho snažím presvedčiť, že káva na prázdny žalúdok nie je najlepší nápad, najmä nie espresso. Je to zbytočné. Odpoveď je stále rovnaká: „Taliani žijú dlho, pozri koľko máme priemerný vek!“ A takto to chodí každý deň – on si vychutnáva svoju dávku kofeínu ešte predtým, než si stihnem dať raňajky, a ja sa opäť zamýšľam nad tým, že talianska filozofia je asi skutočne iná. 🙂
4. Posteľ musí byť ustlaná podľa talianskych pravidiel!
Ak si myslíte, že to, ako má vyzerať posteľ, je osobná vec, tak sa mýlite. Alessandro si dá pozor, aby každý záhyb a vankúš boli presne na svojom mieste. A aj keď to nie je úplne moja šálky kávy, musím uznať, že keď upratuje posteľ on, jeho „finálny produkt“ vyzerá vždy ako z hotelovej izby.
Pre mňa je to horor – hlavne keď musím poťahovať všetky tie vrstvy, ktoré sú pod paplónom. Ja robím posteľ s nervami (srandujem) lebo to chcem mať čo najrýchlejšie ustlané, zatiaľ čo Alessandro, musí svoj výkon doviesť do dokonalosti. On je proste nekompromisný: dokonalosť je pre neho kľúčom. (Pre mňa dávka trpezlivosti). 🙂
5. Nekonečná zásoba cestovín
Prestala som si všímať a komentovať, že máme nekonečnú zásobu cestovín. Zobudíme sa, ideme do obchodu, a čo je to prvé, čo pozeráme? Cestoviny! A kto je ten, ktorý vyberá všetky možné druhy? Samozrejme Alessandro. Kým ja si ešte rozmýšľam, či si vezmem niečo na večeru, on už vkladá do košíka šestnásť balíčkov rôznych druhov – od tých, ktoré vyzerajú ako pravé talianske poklady, až po tie, ktoré sú len tak bežne „do zásoby“. 🙂
Kým ja si poviem, že už máme dosť, Alessandro mi vždy pripomenie, že v Taliansku nikdy nie je dosť cestovín. A tak máme doma stále zásoby na mesiac dopredu.
6. „Dolce far niente“ – Technika vypnutia mozgu
Keď si ľahneme do postele, Alessandro už nepremyšľá nad tým, čo budeme robiť zajtra. Žiadne plány, žiadne analýzy, len relax. Jeho schopnosť úplne vypnúť a nechať sa unášať momentom je niečo, čo sa ja stále snažím pochopiť. Pre mňa je večer čas, keď všetko musím prediskutovať – čo sa stalo, čo sa stane, čo by sa malo stať… jednoducho, moje nekonečné riešenie problémov sveta. 🙂
A keď konečne začnem plánovať zajtrajšok, Alessandro mi jednoducho povie: „Koľko je hodín?“ A tým ma „zruší“. Hneď viem, že som sa dostala do tej zóny, kde by sa všetky moje plány, obavy a potreby mali rozplynúť a naučiť sa tak vychutnávať si „dolce far niente“, teda sladké nič nerobenie.
On mi vždy pripomína, že „Dolce far niente“ to nie je o tom, že si turisti dajú cestoviny pri mori, ale je to práve táto ľahkosť bytia. To je niečo, čo sa stále učím, ale priznávam, že to nie je vôbec také jednoduché! Keď sa tak pozerám na neho, ako sa dokáže len tak úplne uvolniť, nechápem, ako to vôbec robí. Ale verím, že raz to zvládnem aj ja. 🙂
Na záver, aj keď občas nechápem, prečo sú cestoviny vo všetkých tvaroch a veľkostiach bytostne dôležité a prečo musí byť každé espresso umením, musím uznať, že život s Talianom je plný smiechu, lásky a zábavy. A aj keď občas nechcem nič iné, len už konečne zaspať a plánovať celý zajtrajší deň, Alessandro mi s úsmevom ukazuje, že pravá životná filozofia spočíva v tom, naučiť sa trochu „dolce far niente“. Takže, ak ste v podobnej situácii, držím palce – možno raz aj my („slovenské barany“) pochopíme, že relaxovať je umenie! 🙂
